02.Všetko je ako predtým, len ja som iná
Svitalo. Vežičiek Kaleido stage sa dotýkali prvé slnečné lúče. Vyzeralo to ďalší z teplých letných dní. Dokonca ani v Kaleide sa dnes netrénovalo, všetci akrobati mali týždenné voľno, až na Miu, ktorá už niekoľko dní sedela za počítačom vo svojej izbe a vymýšľala nový príbeh. Pred Kaleidom zastal žltý taxík. Elainor vystúpila z taxíka a zostala užasnuto stáť. Je to tu väčšie než si pamätám.
„A sme tu slečna.“ Povedal vodič a pomohol jej vybrať obrovský kufor.
„Ďakujem.“ Elainor zostala stáť ešte chvíľu po tom, ako taxík odišiel. Som späť . Srdce sa jej rozbúchalo, mieša sa v ňom strach s radosťou. Po niekoľkých minútach konečne nabrala odvahu a vošla dnu. Prvý krok je vždy najťažší . Na chodbe nestretla ani živú dušu a tešilo ju to. Nechcela odpovedať na zvedavé otázky a pohľady. Zastala pred veľkými oranžovými dverami Kalosovej pracovne. Zdvihla chvejúcu sa ruku a zaklopala. Nečakala na odpoveď, kufor nechala stáť pred dverami a vošla. Kalos sedel za svojím stolom pohrúžený do nejakých papierov, ani okom nemihol, keď Elainor vošla. Elainor nečakala na vyzvanie a sadla si na jednu zo stoličiek. Kalos si ju stále nevšímal, Elainor sa začala obzerať po pracovni a v hlave jej to vzbudilo množstvo spomienok. Nič sa tu nezmenilo...Snáď len ja.
„Odchádzam.“
„Takže to vzdávaš?“ vtedy bol rovnako pohrúžený, ani sa na ňu nepozrel.
„Už tu proste nemôžem zostať, chcem...ale nemôžem...ja...“ zmĺkla.
„Bojíš sa.“
Elainor neodpovedala.
„Mýlil som sa, máš pravdu...nepatríš sem....“povedal chladne a opäť sa ponoril do svojich papierov.
Elainor dúfala, že jej ešte niečo povie, že ju navedie, že ju ubezpečí, že koná správne, no on to neurobil. Otočila sa a odišla.
„Už sú to tri roky“ Kalosov hlas ju prebral zo zadumania. „Leon vravel, že sa nevrátiš.“
„Zmenila som názor.“
Kalos si prekrížil prsty a dlho sa na ňu zadíval. „Dostaneš svoju starú izbu, hlavné role nečakaj, už tu nie si hviezdou. Začínaš ako každý nováčik. Od nuly. Tréning máš zajtra o pol šiestej.“
Elainor sa pousmiala. „Takže ako nováčik, ale o pol šiestej?“ v jej hlase nebolo cítiť žiaden náznak pobavenia alebo výčitiek.
„Máš čo doháňať.“ Povedal po tichu. „Ešte stále vidíš ducha....“
Elainor mu skočila do reči. „Fajn, tak o pol šiestej.“ Zvrtla sa na odchod.
„Neodpovedala si mi na otázku.“ Napravil si okuliare.
Elainor zastala, ruku mala položenú na klučke dverí. „Do toho ťa nič nie.“ Zašepkala a odišla.
Kalos sa uškrnul zobral telefón a vyťukal známe číslo. „Je späť.“
„Snáď ma môj zrak neklame.“ Za Elainor sa ozval pobavený hlas. „Bdiem, či snívam? Anjelik sa vrátil.“
„Yurii!“ Elainorina tvár sa rozžiarila, nechala kufor kufrom a hodila sa mi okolo krku.
„Alebo skôr diablica s falošnou svätožiarou?“ uškrnul sa, za čo si vyslúžil riadny štuchanec.
„Pomôžem ti.“ Povedal a ujal sa batožiny.
„Zvládla by som to.“ Povedala, pričom jej v očiach hrali iskričky.
„To je okej.“
Cestou obaja mlčali. Hoci vo vzduchu viselo množstvo otázok. Yuri trpezlivo čakal, kedy sa rozhýbe.
„Yuri...Ja...asi ti dlžím vysvetlenie.“ Elainor zastala.
Yuri sa obzrel. Keď sa na ňu díval ako tam stojí, ako malé dievčatko, ktoré spravilo niečo čo nemalo. V bielych letných šatách s roztomilou čelenkou mu naozaj pripomínala malé dievčatko. Dievčatko, ktoré je nepredvídateľné a kedykoľvek sa zmení v rozzúrenú tigricu.
V jej očiach videl úprimné výčitky.
„Ellie Netráp sa tým. Čo bolo bolo, hlavne, že si späť.“ Pristúpil k nej a objal ju. „Chýbala si mi“
„Aj ty mne.“ El sa v očiach zaligotali slzy.
„Nie, May vravím ti, žiadne štekanie na javisku.....Ooooch...pardóon.“ skupinka mladých akrobatiek zostala vyjavenie hľadieť na Elainor a Yuriho. Elainor ustúpila o dva kroky dozadu a začervenala sa. Dievčatá sa začali chichotať, až na May, ktorá sa na Elainor škaredo pozrela.
„Tak dámy, uvoľnite prosím cestu.“ Povedal Yuri pobavene, chytil Elainor za ruku aby sa predrali k východu. „No, myslím, že teraz už ani jedna z nich so mnou na rande nepôjde.“
Elainor ho drgla a začala sa smiať. „Ty blázon..“
„Tak a sme tu“ Yuri položil kufor pred modro žlté dvere.
„Ďakujem.“ Elainor sa usmievala.
„Odmenu si vyzdvihnem neskôr.“ Uškrnul sa
„Čože?“ zasmiala sa. „Mohla som si myslieť, že to nebude zadarmo. Kto by to bol na teba povedal?“
„Večera a prechádzka po pláži mi postačí.“
„Aký skromný.“
„Beriem to ako áno.“ Yuri žmurkol a zakýval Elainor na pozdrav. „Veľa šťastia s Leonom.“
„Yuriii.“ Elainor zastonala.
„Môj nápad to nebol. Tak zajtra o siedmej.“ A bol preč.
Elainor si vzdychla, vylovila z tašky kľúče a vošla dnu. Neobťažovala sa rozsvietiť, byt poznala už naspamäť, koniec koncov, žila v ňom dva roky
Kľúče položila na stôl a dotiahla kufor do spálne. Mesačné svetlo osvetľovalo úhľadne ustlanú posteľ. Písací stôl, prázdne police, skrine, všetko bolo na svojom mieste. Dokonca aj plagáty viseli tam kde ich nechala. Elainor to prekvapilo, akoby tušili, že sa vráti. Sadla si na posteľ, keď si všimla, že na stolíku leží lístok.
Zajtra o pol šiestej, príď to telocvične č.3.
Leon
„Tak predsa.“ El hodila lístok späť na stolík a hodila sa na posteľ. „Prečo mám pocit, že zajtra bude zlý deň?“ zašepkala.
(Alessia, 1. 1. 2010 15:17)
juuj paci sa mi to cim dalej tym viac :)) idem hned citat dalsiu cast :)
Odpovedať