Príbeh všedných snov
28. 10. 2009
Jedného dňa si človek povie "Chcem niečo dokázať." S odhodlaním pozbiera Odvahu, Naivitu, Sebavedomie a pustí sa na cestu. Spočiatku sa mu ide veselo, cestička vedie rovno a je bez prekážok. stretáva rôzných ľudí. Jední mu zakývajú a usmejú sa, naznačujúc vztýčené palce, idú rovanakou cestou ako On, potom sú tu takí, čo len placho postávajú na okraji cesty a splašene sa obzerajú, nevediac kam majú ísť.
Nad týmito ľuďmi len zakrúti hlavou a zaľutuje ich.
Každým krokom je jeho batoh ťažší, to mu narastá Sebavedomie. na jeho čele sa zalesknú prvé kvapky potu z ťažkého nákladu, z vrecka vyberie Naivitu a utrie si tvár, jeho krok je zrazu ľahší. veselo pokračuje v ceste so Sebavedomím teraz už tak veľkým, že si nevšimne skalku v strede jeho cesty.Potkne sa a padá na zem. Jeho batoh s tučným sebavedomím sa kamsi odkotúľa.
Pomaly sa posadí a rozhliada sa po svojom Sebavedomí. márne. Splašene sa obzerá a na myseľ mu prichádzajú ľudia, ktorích videl stáť na okraji cesty. teraz si všimne ďalších. Títo sú však v šere, mimo dosahu jasného svetla cieľa. Sedia na zemi a svoj smutný pohľad upierajú do prázdna.
Človak takmer prepadá panike, ale potom si spomenie na odvahu. Schytí barličku odvahy a pomaly vstane zo zeme, Naivitou si ošetrí rany a pokračuje v ceste. bez sebavedomia sa cíti strašne ľahký, ale zároveň veľmi zraniteľný. Bojí sa, že znova spadne. naivita mu nasadzuje ružové okuliare. Nechce uprierať pohľad na zem, čo ak tam budú kamene? Radšej ho upriera smerom na oblohu. putuje po nebi, tancuje s hviezdami, necháva sa unášať hudbou snov a prianí. Až priveľmi. nevšimne si,že odbočil z cesty a rúti sa do priepaste. Zostáva posledných pár krokov, ale On ešte stále sníva.
Už je na okraji, keď ho Naivita zrazu zradí. Je už neskoro, keď si konečne všimne prázdnotu a už sa len rúti smerom do neznáma.
Ocitá sa v šere, sediac na zemi si vraví: "Chcel som niečo dokázať."
Sebavedomie, ktorého mal plný batoh stratil pri prvom páde, mal si zobrať radšej na bedrá Odvahu, tá sa nesie predsa len ľahšie a použiť barličku Sebavedomia, ktorá by ho varovala pred skalami a pohol by sa o ňu oprieť. Rany nemal liečiť Naivitou, ale Odvahou, ale HLAVNE si mal pribaliť štipku Reality.
Nad týmito ľuďmi len zakrúti hlavou a zaľutuje ich.
Každým krokom je jeho batoh ťažší, to mu narastá Sebavedomie. na jeho čele sa zalesknú prvé kvapky potu z ťažkého nákladu, z vrecka vyberie Naivitu a utrie si tvár, jeho krok je zrazu ľahší. veselo pokračuje v ceste so Sebavedomím teraz už tak veľkým, že si nevšimne skalku v strede jeho cesty.Potkne sa a padá na zem. Jeho batoh s tučným sebavedomím sa kamsi odkotúľa.
Pomaly sa posadí a rozhliada sa po svojom Sebavedomí. márne. Splašene sa obzerá a na myseľ mu prichádzajú ľudia, ktorích videl stáť na okraji cesty. teraz si všimne ďalších. Títo sú však v šere, mimo dosahu jasného svetla cieľa. Sedia na zemi a svoj smutný pohľad upierajú do prázdna.
Človak takmer prepadá panike, ale potom si spomenie na odvahu. Schytí barličku odvahy a pomaly vstane zo zeme, Naivitou si ošetrí rany a pokračuje v ceste. bez sebavedomia sa cíti strašne ľahký, ale zároveň veľmi zraniteľný. Bojí sa, že znova spadne. naivita mu nasadzuje ružové okuliare. Nechce uprierať pohľad na zem, čo ak tam budú kamene? Radšej ho upriera smerom na oblohu. putuje po nebi, tancuje s hviezdami, necháva sa unášať hudbou snov a prianí. Až priveľmi. nevšimne si,že odbočil z cesty a rúti sa do priepaste. Zostáva posledných pár krokov, ale On ešte stále sníva.
Už je na okraji, keď ho Naivita zrazu zradí. Je už neskoro, keď si konečne všimne prázdnotu a už sa len rúti smerom do neznáma.
Ocitá sa v šere, sediac na zemi si vraví: "Chcel som niečo dokázať."
Sebavedomie, ktorého mal plný batoh stratil pri prvom páde, mal si zobrať radšej na bedrá Odvahu, tá sa nesie predsa len ľahšie a použiť barličku Sebavedomia, ktorá by ho varovala pred skalami a pohol by sa o ňu oprieť. Rany nemal liečiť Naivitou, ale Odvahou, ale HLAVNE si mal pribaliť štipku Reality.
(Alessia, 22. 11. 2009 18:51)
úžasné. trošku pesimistické ale maximálne pravdivé
Odpovedať