Prison Phoenix´s World

                                      Sakura no hana wa   itsu hiraku
                 Yama no osato ni   itsu hiraku

                                 Sakura no hana wa   itsu niou
                                          Warau nana no ko   asobu koro

                         Sakura no hana wa   itsu odoru
                                       Utau nana no ko   nemuru koro

              Sakura no hana wa   itsu kuchiru
                     Shinda nana no ko   noboru koro

Minulosti sa človek len tak nezbaví, že? Prenasleduje ťa a nedá ti spávať, číha nad tebou deň čo deň. Je to hrozivý tieň. Každý má svojich démonov, s ktorými bojuje. Ty to vieš že? To preto si sa vrátil, vieš, že chýbalo málo, je to tak? Nemusíš vravieť nič, ja to viem, vidím ti to na očiach.

Nezáleží na tom, koľko času ubehne. Rany čas zahojí, no jazvy zostanú. Aká irónia...jazvy na duši, jazvy na tele? Zostávajú a pripomínajú nám, čo sme zabudli, alebo skôr čo by sme chceli zabudnúť.

Je neskorá noc, keď ju vytiahne z postele....vonku je zima...dáva jej bundu a idú preč. Nechápe to.....idú dlho...vonku je strašná tma, idú prázdnymi ulicami, každý je doma v teple. Malé dievčatká spia prikryté pri jemnom svite večernej lampičky. V rukách zvierajú obľúbené plyšové zvieratko a na líci ich ešte hreje pusa od ocka....ale ona kráča s mamou a stále nič nechápe. No naraz zastanú....to najdrahšie nechávajú na chodníku a idú ďalej. Asi sa bojí...asi je zmätená a strašne sa jej chce spať.....idú hore do kopca...prechádzajú lesom, sem tam sú roztrúsené domy...zastanú...sadnú si na zem...je studená...strašne sa jej chce cikať....potom všetko zahalí tma....asi ju tiež opúšťa.....nevie ako dlho tam sú....keď ich nájdu....ide ku babke...a na druhý deň nemusí ísť do školy...

Asaki yumemiji towa ni nageki mo sesu
 Tsuki no hikari kokoro terashidasu
Moyuru hana no mai michishirube
Karamitsuku ayamachi no uta mune o shimeru
Hatenu kawa ni te o sashi nagasou
Omoi tsumeta koto no ha ai ni somete

Železná pani moja ty ma máš v moci. Zahchráň moje krídla páskami červenej moci. Máš tú moc, dovoľ mi zabudnúť, to nie je fér, z blata do kaluže. Nechápem to.

Nechcem byť tá, čo uteká, nechcem sa schovávať, nechcem byť tak ponížená.  Možno som už pochopila, obe sme si vybrali tu zlú cestu, no ja chcem preč, chcem preč z toho začarovaného kruhu. Nikdy nedovolím, aby sa mi stalo to isté.

Nastal zlom…v deň keď som si dala tetovanie, ani nevieš, čo si mi tým dala, keď si mi ho dovolila, ani len netušíš aký to má pre mňa hlboký význam. Vďaka nemu znova vravím nie!