Broken
Prší. jasným a dynamickým pohybom kvapky zahaľujú svet v sychravej prázdnote. Taká živelnosť a dynamickosť rodí melanchóliu, ktorú tak strašne milujem. Tá sladká nevedomosť kvapiek, svet vyzerá presne tak ako sa cítia tisíce ďalších ľudí, ktorí sa možno práve teraz zverujú svojmu zošitu, denníku, zápisníku, nazvime to ako len chceme. Ja som ale moderná, ja k tomu mám osobnú internetovú stránku, písať na papier sa nevypláca, zdôverovať tiež, pretože je to stále len o tom istom, nič sa nezmení, slová nemajú tú moc. Ešte aj ten dážď je zakaždým iný, chcela by som mať tú moc.
Keď si sadneme oproti sebe, keď sa dívam na svoje budúce ja, keď sa pýtam, či je to naozaj pravda? Alebo sa mi to len všetko sníva? Ona nevníma...niekedy, je fajn...niekedy je niekde inde a ja márne hľadám toho všetkého zmysel.
Mám chuť navrhnúť, poďme sa zahrať na pravdu. Moje tajomstvo za tvoje a kto bude viac šokovaný vyhráva. No ty len berieš veľkú igelitku a chvíľu sa v nej prehrabuješ až vytiahneš sklenenú fľaštičku plnú bieleho zázraku. Dva, tri, koľko ti toho vlastne predpísali? Už sama nevieš, toto ťa uspí, nevnímaš, nespomínaš, nevidíš, nepočuješ, necítiš....možno len nejaké tiene sa skláňajú nad tvojím snom, tvoje sklené oči sa márne snažia rozoznať skutočnosť od ilúzie. Mám to ja ale šťastie, zabudla som, neviem, je to záblesk ktorý ma príde z času na čas pozrieť. Čo sa to vtedy stalo? Kde sa to pokazilo? Kto, kedy, ako, prečo...chcem to vedieť, ale chcem aj zabudnúť. Nechcem počúvať tie slová, nechcem vedieť aká si bola slabá. Nechcem si priznať, že budem tiež taká, nechcem riskovať, že sa tam raz stretneme....Seba presviedčam, že sa to nikdy nestane. No veľmi dobre viem, že to nie je až tak nemožné. Možno to niekde v hĺbke cítiš tiež. Možno už teraz vieš, kde sa stala chyba.
Nič nie je ako sa zdá, možno i keď si dáme tú námahu a prebojujeme sa až k podstate toho všetkého, možno by to bolo riešenie. Sadnúť si a vyložiť všetky karty na stôl, lenže, povedzme si úprimne Kto z nás má takú odvahu?
Funguje to tak všade. Pravidlo šoku. Vždy ide o osobu od ktorej by ste to najmenej čakali. Ja viem, tiež by boli šokovaní. Možno práve toto je riešenie, možno keby vedel, prešla by ho chuť. Lebo viem, že on to neľutuje, viem, že chce ísťďalej a netrápi ho, čo zničí.
Šťastie v nešťastí. Odpoveď nenachádzam...Mám či nemám? Možno je ešte čas, možno niekomu raz dovolím, to čo si si vzal bez dovolenia, možno práve vtedy zistím, že malo zmysel odolávať a nebudem musieť nič vysvetľovať.
